Pamätáte si na seriál Milenky? Jediný dobrý a realitu opisujúci seriál, ktorý ukázal, ako to v živote naozaj je. Nič horšie sa však nemohlo stať, ako to, že ho televízia nahradila novým, akože zaujímavým titulom „Som mama“. WTF?!
Matky sú osobitná kategória, ktorá si určite zaslúži pozornosť. Matky okrem detí a seba nevidia nikoho. Ak raz žena otehotnie, už nie je žena, už je „zázrak Edenovej záhrady“. Keď porodí, je to ešte horšie – je to bohyňa. Zem už neobieha okolo Slnka, to Slnko obieha okolo ženy – rodičky. A všetci musíme časom okolo nej obiehať; chlap ako druhý po Slnku, inak si ju neváži a je to chrapúň, ktorý nevie oceniť čím si prešla chuderka! A jemu sa to aj darí, prvé dni, možno týždne. Ale potom tento jednoduchý primát zistí, že sa nikto nevenuje JEMU. A cíti sa odstrčený, nepotrebný, mimo záujmu. Málo ľúbený. Už nie je King-Kong on, už nemá rodička motýliky v podbrušku keď ho vidí, už mu nikto neservíruje teplé jedlo. Je tam mláďa, ktoré má väčšiu pozornosť ako on a ešte k tomu sa začína obdobie ruje. To je približne 2-3 dni po tom ako rodička nejako prišla k dieťaťu, a pretože prirodzene chlap žiadnym peklom neprešiel, má svoje klasické potreby.
Nechce byť úplný chuj, tak poslušne čaká na šiestu nedeľu. Niekde v diaľke vidí ako svoju žienku najprv zneužije v sprche odzadu, pritlačí ju k obkladačkám zo Sika a pohrá sa s ňou prstami. Potom ju zoberie na ruky (ak nevládze, odkráča sama) a hodí ju na posteľ. Možno to už nie je také sexy ako za mlada, nie je už taká flexibilná ako voľakedy, ale na to sa rýchlo zabudne. Roztiahne jej nohy, pozrie sa na jej najkrajšie miesto na tele a jediné čo chce jej pomaly vniknúť do vagíny. Už to nie je tá istá vagína, ale fakt to nevadí. Ide sa dnu a hotovo.
Matky sú jedinou príčinou vzniku mileniek. Hovorím o 85% dnešných matiek, ktoré sú „bohyne“ a stoja za vznikom erupcie mileniek. Netýka sa to našich mamičiek, ktoré nám vyťahovali vši z dlhých vlasov a robili tie najlepšie parené buchty na svete! Nie, naše matky necháme na pokoji.
Hneď ako ste sa stali bohyňou vás príroda zmenila na nepoznanie. Keď ste stretli vášho vyvoleného, ktorého teraz nazývate otcom vášho dieťaťa, boli ste rozkošné dievčatko, ktoré rado chodilo do kina, chcelo lízať zmrzlinu (nie len z kornútka pravdaže), sporo odeté ste varili večeru – väčšinou pukance s kolou. Každý problém vyriešil váš vyvolený a bol pre vás hrdina. Písali ste si smsky dlho do noci, posielali ste zvrhlé fotky v gaťkách, plakali keď odchádzal. Zaujímali ste sa aký mal hrdina deň, čo povedal šéf na jeho prezentáciu, čo bude jesť na večeru.
Po večeri ste vytiahli nejaké to vínko, tak ako ste to videli v amerických seriáloch a tiež ste sa bez zábran oddali rôznym prasačinám, ktoré vám hrdina navrhol. Dali ste mu dostatok voľnosti, aby nemal pocit, že ste stíhačka, no zároveň ste sa vedeli vždy pripomenúť dvojzmyselnou esemeskou. Toto všetko ste boli ochotné robiť len preto, aby ste sa jedného dňa na neho vykašľali.
Namotali ste ho na lásku a zvrhlosti a potom odkopli. Namiesto „dobré ránko miláčik“ píšete „skoč do lekárne, malá má sračku“, namiesto chutnej teplej večere “ nič som nevarila, nestihla som“. Ak máte dobrú chvíľku vyspíte sa s ním raz za kvartál, ale nech je to rýchlo, ráno musíte skoro vstávať! Puding je výhradne už len pre deti, pena vo vani tiež a nech sa ani neopováži ísť večer s kamošmi na pivo, to je už vrcholne neprípustné vo vzťahu s deťmi. A presne takto ste sa s rozkošného dievčatka zmenili na beštiu a presne pre toto si začal otvárať zadné dvierka…