16. Kým sa mladí podvádzajú, starí sa len prizerajú

Prečo je to tak? Prečo ročníky 50, 60, 70 majú tridsaťročné manželstvá a nám sa to všetko rozpadá? Deti vyrastajú bez otca, matky sa nechcú viazať. Kde robíme chybu? Alebo ste vy žiadne chyby nerobili? začínam rozhovor s mojim starým priateľom, ktorý má odpoveď hádam na všetko. „Ále neblázni Milenka, robili sme rovnaké chyby ako vy dnes, ale za každú sme tvrdo zaplatili“ vysvetľuje s úsmevom.

„Veľa som cestoval. Navštívil som viac ako 150 krajín a spoznal tisícky ľudí. Ochutnal som rozmanité jedlá, niektoré som zbožňoval, z iných som sa posral do sekundy. Zarobil som toľko peňazí, že som ich už nemal kde míňať. Stali sa pre mňa viac záťažou ako prínosom. Postavil som si vlastnú ponorku, smrti unikol keď ma naháňala raja, lovil medvede na Aljaške, našiel som zlato, videl som smrť. To vás zmení, smrť vám ukáže kto je tu skutočným pánom. Samozrejme, stretol som aj mnoho krásnych a pútavých žien. Lacných, krásnych, nespútaných, bezcitných s falošným sľubom zajtrajška. Bolo také jednoduché ich ochutnať. Zažiť zvierací sex a netrápiť sa čo bude zajtra.“
„Aaaa, čo? Ochutnali ste? Priznajte sa.
„Budeš sa diviť Milenka, ale nie, ani raz! Doma ma čakala manželka, ktorá mi porodila tri krásne deti. Som jej za to vďačný. Nesmierne.
„Prečo? Prečo nie?“
„Poviem ti to takto moja milá: ako chlapec som vyrastal v ťažkých podmienkach. Otec nás neraz zbil, alebo nás nechal kľačať na polene, keď sme urobili niečo zlé. Doma som musel ťažko pracovať, bez nároku na odmenu. Pomáhať rodičom bolo prirodzené a v škole som sa musel učiť vždy na čisté. To dnešné matky nepoznajú, stačia trojky len nech nemá chlapec depresiu z učenia. Môj otec by ho zrezal opaskom a na druhý deň by doniesol jednotky. Až časom som pochopil, že to nebolo o ukazovaní sily, ale o disciplíne. Všetko čo mám dnes som si vydrel vlastným rozumom a rukami. Tak to bolo aj s manželkou. Nebola vysoká ponuka a neboli nízke ceny. Hovoríme o ženách samozrejme. Moja manželka sa vznášala, keď chodila. Bola pani aj keď bola slobodná. Kým som ju presvedčil, aby so mnou išla na rande trvalo to. Bola tvrdohlavá a chladná. Bolelo ma to, ale vedel som, že ju chcem. Bola to láska. A to je moja pointa. Keď ťažko bojuješ o niečo po čom veľmi túžiš, nechceš sa toho vzdať len preto, že máš možnosť lacnejšej a modernejšej náhrady. Je to pod tvoju úroveň. Nikdy som nechcel ublížiť nevinnému človeku. Moja manželka bola nevinný človek, ako by som jej to mohol urobiť? Pozrieť sa jej do očí? Sadnúť si s ňou za stôl alebo ju objímať? Nie som pokrytec. Otec ma vychoval tvrdo, ale urobil zo mňa osobnosť. Mohol som zhrešiť mnoho krát, ale vždy som myslel na ňu. Na jej tvár. Na jej ruky, ako ma drží, keď sa bojí. Ako sa hnevá, keď rozhádžem veci a urobím bordel. Strašne sa hnevá a vtedy ju ešte viac milujem. Neberte si ženy, ktoré naozaj nemilujete. Neberte si mužov, ktorých nechcete. Mladí podvádzajú z nudy. Chýba im adrenalín. Chýbajú im zážitky, ktoré ti dajú rovnaký pocit ako sex, ak nie lepší. A niektorým zase chýba len môjho otca opasok….“
„Hovoríš, že stačí deti biť a nebudú v dospelosti podvádzať? To naozaj mám toto napísať?“
„Pozri Milenka, akákoľvek bitka alebo prehra ťa zocelí. Čím viac budeš padať, tým menej bude ďalší pád bolieť. Vrcholoví športovci už nepoznajú bolesť pri ktorej by sa rozplakali. Jedine tú duševnú, ktorá zlomí aj najsilnejšieho človeka. Tvoj blog si koleduje o problémy. Keďže sme ľudia, všetci máme nejaký názor na prirodzenosť a ty to hlásaš otvorene. Ja hovorím o zaslúžení si lásky. Nežiť pre okamih, ale pre život. Robiť aj chyby, ale poučiť sa. Myslieť na dôsledky. Ak podvedieš, ublížiš duši, nie telu.“
„Závidím ti, úprimne. Tvoja manželka má doma poklad.“
„ To už neviem Milenka. Keď som pred 5 rokmi prišiel z pracovnej cesty domov, našiel som ju s iným chlapom. Podviedla ma.“
„Si robíš srandu? Veď toto mal byť príbeh so šťastným koncom, aby moji čitatelia neklesali na duchu. Vážne ťa po 30tich rokoch manželstva podviedla?“
„Človeka nedonútiš večne milovať…“