„S Alicou som sa spoznal v mekáči. Ako manažér som s ňou robil pohovor, očividne prešla, keď vám píšem príbeh o nej. Bola mladá, divoká, chýbala jej sebadôvera ale zároveň mala silu a odhodlanie v očiach. Zaľúbili sme sa do seba na prvý pohľad. Žena, ktorej by som dal všetko.
Začali sme spolu bývať. Niekedy ráno kým ešte spala som pri pohľade na jej tvár rozmýšľal, že Boh sa iste pomýlil a nemôžem byť ja ten šťastný, že mi zoslal anjela. Nebola žienka domáca, nechcel som ju tým ani zaťažovať, varil som jej väčšinou ja. Vedela mi to ale vždy večer vynahradiť, kde jej pán boh ubral inde jej zase pridal. Nie som náročný, netreba mi veľa. Po roku chodenia sa mi narodil syn. Môj prvý syn. Neviem to opísať, ale vedel som, že nič lepšie sa mi už nestane. Telíčkom malého človeka prúdila moja krv, to je zázrak! Oči sa mi smiali a srdce tancovalo lambádu. Chodil som ako páv a všetko podriaďoval synovi.
SAMI SEBE PÁNI
Po čase sme si otvorili večierku – náš prvý business. Bola zodpovedná a napriek synovi sa venovala aj obchodu. Bol som jej vďačný a úprimne som ju miloval. Ako ženu aj matku môjho syna. Iná už nebude. Ona je len jedna.
Jedného večera, keď som zatváral obchod som si všimol, že niečo nie je s kamerou v poriadku. Videl som čudný obraz, zrnitý. Mali sme obchod v centre mesta, nemohol som si dovoliť žiadne pochybenie techniky. Snažil som sa postláčať nejaké gombíky, hocičo, len aby to fungovalo. Videl som archív nahrávok, tak som otvoril jednu zo včera. Bola na nej Alica. S našim predavačom. Držali sa za ruku, išli dozadu. Zastali pred dverami do kuchynky a vášnivo sa začali bozkávať. Skočila mu na ruky a nohami obmotala okolo pása. Žalúdok som mal v krku. Pozerám na tú obrazovku ako postihnutý na konzervu a nemôžem uveriť, že žena môjho života práve šúcha niekoho na mojej linke. Som už chuj alebo kde je problém. Myslím, že som na chvíľu omdlel. Po nejakej chvíli som sa spamätal a odišiel. Prespal som v krčme. Vedel som, že keby ju uvidím doma v tom stave, zabijem ju. Môj syn by bol polosirota a nikdy by mi to neodpustil. Čo tam po tom, že mamka jazdí na inom koníkovi, MNE by to môj syn nikdy neodpustil.
SAMA SEBE PANI
Nasledovalo veľa plaču a veľa prosenia. Odsťahoval som sa z bytu preč. Trpel som ako kôň no nakoniec som jej kvôli synovi všetko odpustil. Nemohol by som bez neho existovať, bol všetko čo som mal. Ako som odišiel, tak som aj prišiel naspäť a začali sme znova spolu žiť. Po roku sa nám narodil druhý syn, trochu nečakane musím priznať, ale tešil som sa aj tak. Po nejakom čase za mnou Alica prišla a povedala mi, že ma podviedla. Tak surovo do očí. Zaujímavé bolo, že už som ju nechcel zabiť. Bolo mi jej ľúto. Nebola pripravená milovať. Vlastne ma nikdy ani nemilovala. To mi až tak nevadilo, skôr to čo nasledovalo potom.
Samozrejme som sa znova odsťahoval, už nadobro. Malého syna som videl veľmi sporadicky, keďže som musel pracovať a nemohol mať striedavú starostlivosť. Vysekala zo mňa pekné výživné, ale nebránil som sa, veď to išlo na mojich synov. Deti som videl každý druhý týždeň len na víkend. Teraz po rokoch, keď majú 16 a 17 rokov prehodnotil som svoj život a to, o čo som prišiel. Chápem, ak ma nemilovala, chcela iného. Do pekla s tým, milovať neprinútiš.
Čo som ale stratil najviac, bola láska k mojim deťom. Píšem to otvorene ako chlap, aby ste vedeli čo my muži cítime. Keďže som deti videl tak často jak spiaceho medveďa v zoo, láska ktorú som cítil k synovi, s ktorým som sa hral na koberci, spal v posteli či vystrájal, vyschla. Nikdy ma nezavolali do školy na rodičovské, nikdy mi žiadny darček k narodeninám nedali, nikdy mi nenapísali „oci chýbaš mi“, nikdy som nebol plnohodnotný otec. Ja som sa za tie mizerné 2 dni s nimi snažil nahradiť všetko čo sa dalo, od výletov po nákupy, dovolenky pri mori, teplá strava. Učil som ich umývať si zuby, česať vlasy, strihať nechty. Bol som prísny, ale robil som to, aby som ich vychoval. Deti ma síce poslúchajú, ale už mi nechýbajú. A ako doplnok k tomu, vidím aké slabé jedince vyrástli z mojich synov. Ustráchaní, slabí, bez sebadôvery, bez frajerky. Hanbia sa vypýtať si kolu, nevedia povedať ďakujem a prepáč ale alkohol im chutí – až priveľmi. A to je to, čo si mi zobrala. Dnes mi napíšu, len keď potrebujú peniaze, no už nie mňa. Nechcú moju lásku. Necítia ku mne toľko, akoby cítili keby si nás neroztrhla. Že mám počkať, ono to prejde?! A prečo si ty nepočkala, keď ťa svrbela?!