Pamätáte si na článok č. 20. Koľko otcov máte vy? Tak ako ste dopadli u mamičky, povedala vám to číslo? Asi ste nemali odvahu položiť jej tú otázku, predsa len, chceme, aby naše matky boli kráľovné. Zmysel pre rodičovskú zodpovednosť, ako je to v prípade mužov, ktorí si „delia dieťa“ je vyvinutý aj u žien, začneme už tradične v amazonskom pralese.
Keď sa dieťa narodí, po tom ako bolo splodené a premiešané spermiami viacerých mužov, môže byť dojčené akýmkoľvek počtom žien. Bežné je najmä to, že sa o úlohu dojčenia delia napríklad sestry. Niekedy sa stane, že dieťa dojčí stará matka, dokonca aj vtedy, ak už mlieko netvorí. Cieľom je upokojiť plačúce dieťa, ktorého matka má plné ruky práce. Matkami sa tak stávajú všetky dojčiace ženy. Neprípustné vo vašom svete? Čítajte ďalej.
Už sa vám stalo, že ste sa prihovorili cudziemu dieťaťu na ihrisku? Alebo ste si pomojkali bábätko vašej susedy? Cítili ste zvláštnu príťažlivosť k cudziemu dieťaťu a neviete to vysvetliť. Lebo je zlatučké, nie je odpoveď. V západnej Afrike, v štáte Burkina Faso deti vyrastajú inak. Voľne vchádzajú do domov v dedine, hrajú sa a jedia s domácimi, čím sa celá dedina podieľa na výchove dieťaťa. Okrem toho, že to má pre rodičov výhody, má to aj psychologický prínos: dieťa sa iba zriedka cíti izolované alebo trpí psychickými problémami. Pritom všetci veľmi dobre vedia, kam patria. Ak máte znova pocit, že toto je ďaleko od vášho života, dovoľte mi pripomenúť, nevyrastali sme my podobne v 80.tych a 90.tych rokoch, kým neboli prvé telefóny? Nechodili sme z dvora do dvora za kamarátmi a často krát sme ostali na obed, či pomôcť susede? Neabsolvujeme dnes dlhé a náročné byrokratické konania, len aby sme si adoptovali cudzie dieťa, pričom výsledok nikdy nie je garantovaný? Táto dychtivosť po cudzom mláďati je príznačná hlavne pre opice, ktoré jednoznačne nepatria k monogamným stvoreniam. Tak či onak, vzhľadom na rozšírenú adopciu, nové manželstvá vznikajúce z nevery, náhradné tehotenstvo či darcovstvo spermií – toto všetko sú ukážky toho, ako rýchlo sa vzďaľujeme od „tradičnej“ rodiny a vraciame sa naspäť do pralesa.
„Ja vám európskym ženám nerozumiem,“ pozerá sa na mňa pohoršene moslimka Sara. Keď som mala 23 rokov, vydala som sa za svojho manžela Aliho. Po prvom pôrode som už deti nemohla mať, no vedela som, že Ali túži po veľkej rodine. Spolu sme sa dohodli, že si zoberie za manželku ešte jednu ženu. Dovolila som, aby si domov priniesol ďalšiu plodnú ženu, ktorá mu porodí jeho krv. Jasmin bola mladá, pekná a mala potenciál porodiť mu ďalších potomkov. Izbu mala na opačnom konci domu, aby sme sa nestretávali. Spočiatku som na ňu žiarlila, no zároveň som svojho manžela milovala viac ako seba a nemohla som ho pripraviť o možnosť mať viac detí. Ak totiž chlap chce mať deti a vy mu ich nemôžete dať, je vašou povinnosťou ich zabezpečiť inak. Islamský zákon povoľuje až štyri manželky naraz, pokiaľ na to máte prostriedky a je to nevyhnutné pre dobro rodiny. Nikdy sme spolu ale nevečerali, nikdy sme spolu nespali v trojici v jednej posteli. Môj manžel sa venoval obom rovnako, no v rozdielom čase.
Keď Jasmin otehotnela, bolelo ma to, no láska k manželovi bola silnejšia. Keď prišla z pôrodnice domov a v náručí držala ich dieťa, všetka žiarlivosť sa premenila na lásku. Spolu sme kojili, varili, striedali sa pri plačúcich deťoch a starali sa o nášho manžela. Sex sme poskytovali obe rovnako, bez výhovoriek. Bola to výsada a nie trest. Vychádzali sme spolu dobre, akoby sme boli sestry. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo nemal môj manžel chuť podvádzať ako to robia európski muži. Dopriala som mu to, po čom túžil. Nebol to sex, ktorý bol základom pre nový vzťah, ale túžba po rodine. No nepochybne ho ďalšia žena v posteli bavila a dve ženy dokopy mu už nedali priestor myslieť na tretiu. Takto sme spolu prežili 30 rokov v jednom dome až kým môj manžel nezomrel na infarkt. Bola to hrozná rana pre nás obe, no spolu sme to prekonali.“
Ak je „prirodzená rodina“ (muž – žena – dieťa) taká prirodzená a hlboko zakorenená v nás, prečo ju potom musí politika a náboženstvo podporovať daňovými stimulmi či osobitnou legislatívou? Prečo vynakladáte toľko energie na jej obhajobu pred homosexuálmi a pripomínate párom dôležitosť manželstva? Prečo by si niečo tak prirodzené vyžadovalo takú silnú ochranu? Lebo sa bojíte, že to stratíte? Ale ako môžete stratiť čo je vo vás? Jedine, že by to vo vás nikdy nebolo…