Poznáte ten pocit, keď sa vaše predstavy o krásnom vzťahu a živote úplne rozplynú? Plačete na gauči, že už nikdy nebudete šťastná, už nikdy si nenájdete frajera, že láska ani neexistuje a všetko je len jedno divadlo.
Niektoré ženy si ale nechcú pripustiť že takto skončia. Ani na chvíľu nepochybujú o tom, že ten ďalší bude lepší a určite ich NIKDY nepodvedie! Ach, aké sme len hlúpe a naivné. To sme ale všetky na začiatku svojej cesty poznania.
Lucia (34) si po dlhoročnom vzťahu potrebovala oddýchnuť. Určite nešla do Tatier loziť po skalách a natáčať fantastické videá typu Janko Tribula. Dnes ale samozrejme vie, že presne to by jej pomohlo – zavesiť sa na skalu dole hlavou, vytrepať na chatu 30 kíl potravín, vyšliapať Slavkovský štít. Ale nie, jej oddych spočíval v primitívnejšej záležitosti, ktorú robí 99% žien po rozchode a robí ju dobre. Rozdávajú lásku….
„Stretla som vydarenú rodinku z Oravy, volala som ich Traja mušketieri“ hovorí mi svoj príbeh Lucia. Chlapci si radi vyhodili z kopýtka, mali minimum záväzkov, veľa peňazí a chuť žiť. Veď si to len predstavte po 8 rokoch v jednom vzťahu. Frajer ma podviedol s mojou najlepšou kamoškou. Boli na festivale, dali sa do reči, „Bavíš sa? Kde je Lucka? Daj si so mnou jedno kolo“ a podobné kraviny. Netrvalo dlho a druhé kolo si už dávali v TOI TOIi. Chápete toho humusáka, že na hajzli mi obrába najlepšiu kamošku?!
Potrebovala som sa nadýchnuť. A to poriadne. Prenajala som si byt v centre mesta. Začala som chodiť na kávičky, neskôr na diskotéky. Áno, ako pubertiačka. Patrila som k tým príťažlivejším babám, takže som nikdy nemala problém zohnať si rýchlo chlapa. Príroda ma obdarila veľkými prsiami a čert dobrým jazykom. S mušketiermi to išlo podobne ľahko. Nemali sme veľa mentálne spoločného, no všetci sme mali chuť na sex. A nebolo to vôbec lacné divadlo, títo drevorubači presne vedeli čo chcú.
Z každej párty sme vždy zobrali čo na konci ostalo – ja na čele ako Winnetou – hrdá náčelníčka porno skupiny, single kamošky vždy usmiate ako americké roztlieskavačky, matky dobité životom a deťmi, moji oravskí drevorubači, náhodné ženy z parketu, náhodní muži z baru, ktorým v očiach zasvietila iskra života. Vždy sme nejako vedeli kto ku komu patrí a keď nie, na byte sme sa rozdelili. Bola to súhra viacerých tiel, bez závisti a žiarlivosti. Požičiavali sme si seba navzájom bez nároku na výplatu. Ženy aj muži. Matky zúfalo túžiace po vášni, nehe, niekedy surovom sexe. Chlapi nadržaní, no nežní zároveň, aby žiadnej neublížil. Kto nezažil, nepochopí. Tú vášeň, ktorá vás živí najbližší týždeň. Aby ste mohli ráno vstať a urobiť raňajky svojim ignorantským deťom, ktoré nevedia matke za nič poďakovať. Ísť do nudnej práce, kde sedí váš nechutný tučný šéf a oblizuje sa keď sa na vás díva. Usmiať sa na manžela, ktorého by ste najradšej prepichli vidličkou, lebo je ako ďalšie decko, ktoré ste nechceli, no na potrat už bolo neskoro. Toto všetko som videla v tých tvárach, ktoré sú cez deň vzornými občanmi. Verejnosť ich pozná ako celebrity, či bojovníkov za práva menšín. Ľudia, ktorí žijú „usporiadaný život“ no na to, aby to zvládali doma sa musia niekde nadýchnuť. A stačí, že to raz ochutnáte a chcete ešte viac. A takto idete pokiaľ to neprestrelíte. Alebo prestanete hneď a je vám dobre. Nadýchli ste sa.
S odstupom času viem, že to bola pomsta môjmu bývalému. Pri každom jednom sexe som na neho myslela a nenávidela ho. Čím viac som nenávidela, tým viac som sa strácala ako žena. Dúfala som, že sa to nejako dozvie. Že ma uvidí s krásnym bohatým chlapom držiac sa za ruky a bude ľutovať čo urobil. V podstate mi išlo o jeho utrpenie a moje vykúpenie zo sklamania.
Dnes mám dve krásne deti a milujúceho manžela. Najkrajší život aký som si len mohla priať. Ale vieš čo? Byt v meste som si nechala pre istotu stále… “ usmeje sa Lucia a pripíja si so mnou na život.