Toto bude ťažká história vážení. Kto mal päťky z dejepisu, rovno nech preskočí na ďalší článok.
Nie je pravdou, že nevera resp. spoločenské delenie partneriek je novodobý trend. Milujem ten výraz, lebo to znie strašne vznešene. Neveru nevymyslela žiadna sociálna sieť, nie je to dôsledok žiadnej skazenej doby. Je to prirodzený jav, ktorý vznikol dávno pred Azetom, niekedy v období praveku, v období lovcov a zberačov pred 100 tisíc rokmi dozadu.
Darwin (nejaký ujo, ktorý táral o evolúcii) napísal vo svojej knihe „Na základe spoločenských zvykov muža v jeho dnešnej podobe (pripomínam, že „dnešná doba“ je rok 1859 kedy vyšla jeho kniha „O pôvode druhov“) a toho, že väčšina divochov praktizuje polygamiu, možno povedať, že pravekí muži žili v malých komunitách, kde každý muž mal toľko žien , koľko získal a uživil a žiarlivo si ich strážil pred ostatnými mužmi. Alebo podobne ako gorila, žil s viacerými ženami sám…“ Z uvedeného vyplýva, že spoločenské delenie partneriek nie je novinka ako sa ľudia zvyknú tváriť, keď o tom veselo mudrujú, ale už dávno sa o tom vedelo dokonca sa to i študovalo.
V spoločnosti lovcov-zberačov zase existovali malé skupiny, v ktorých členovia sa delili o všetko. Dnešní Kungovia z Botswani, domorodí obyvatelia austrálskej pustatiny, Inuiti žijúci nad severným polárnym kruhom, či ľudia v amazonskom pralese – tí všetci sa priam s posvätnou úctou delia o všetko jeden s druhým. Deľba sa podporuje i vyžaduje a týka sa samozrejme aj sexu. Výskum, ktorý prebehol v oblasti primatológie, antropológie, anatómie a psychológie dospel k jednému záveru: ľudia a ich predkovia z čeľade hominidov prežili posledných 1.9 milióna rokov v malých, dôverných skupinách, v ktorých väčšina dospelých mala niekoľko sexuálnych vzťahov. Toto zverstvo trvalo až do rozmachu poľnohospodárstva a súkromného majetku.
Predtým, než sme sa stali otrokmi pôdy a vzniklo súkromné vlastníctvo, mala žena dobrodinka rovnaký prístup k potravinám, ochrane a spoločenskej podpore ako muž. V bode, kedy ľudia začali obhospodarovať sezónu čo sezónu tú istú pôdu sa automaticky pôda stala súkromným majetkom a nahradila spoločné vlastníctvo (cca 10 tis. rokov dozadu). Žena sa podobne ako dobytok, dom, či otrok stala majetkom, na ktorý si muž musel zarobiť a ochraňovať ju. Žena utrpela najviac keď musela vymeniť vlastnú reprodukčnú schopnosť za prístup k zdrojom a ochrane, ktorá by deťom zabezpečila prežitie. Prvýkrát sa začína hovoriť o monogamii.
Dnes rady nazývate ženy „zlatokopkami“. Je to pre vás žena, ktorá má o niekoľko rokov staršieho partnera (s peniazmi samozrejme) alebo ktorá ako chudobná prišla do veľkého mesta a našla si bohatého frajera. On je škaredý ale bohatý, ona je automaticky zlatokopka. Keby bol váš frajer bohatý šejk z Dubaja a ulovili by ste si ho, bola by to čistá láska samozrejme. Ale pritom je tá rovnica úplne jednoduchá – vy chcete prístup k zdrojom, on chce prístup k vášmu telu. Nič nie je iné ako kedysi, naopak je to presne také isté, len vy viac moralizujete. To, že ženy dôsledne uprednostňujú mužov s prístupom k bohatstvu, nie je následok evolúcie či dnešnej doby, ale je to prispôsobenie sa svetu, v ktorom majú muži pod kontrolou neúmerný veľký podiel svetových zdrojov.